O mŕtvych len dobré ČASŤ I

30. října 2008 v 19:08 | X) |  všetko
ČASŤ PRVÁ


***




"O mŕtvych len dobré."

- známe príslovie


***


"A muchy bzučali v hnilobnom puchu brucha.

Batalióny čiernych lárv

dali sa na pochod a tiekli husto zdnuka...

Ach, takou budete i vy raz celkom iste

jak puchu mrcina,

hviezdička mojich snov, slniečko moje čisté,

anjel môj, jediná."

- Charles Baudelaire: Mrcina



***



1.



Párty bola v plnom prúde. Pomaranč, Čak, ja a Elena sme sa zmietali v náruživej paródii tanca. Vzduchom plávali častice alkoholových výparov a žalúdočných štiav, ktoré sa vytrvalo drali z našich tiel. Na svetlo. Z reproduktorov sa linula "Death in Fire," klasická to pecka od Amon Amarthu. Nikdy by som si nepomyslel, že sa dá tak dobre tancovať za zvukov ťažkej death-metalovej skladby. Ale nebolo sa čo čudovať. V tele nám prúdilo niekoľko fliaš alkoholu a pár kapsličiek éčka, takže sa nikto nad takými hlúposťami, ako "výber vhodnej tanečnej hudby," vôbec nezdržiaval. Chlastali sme, ako odušu. Čak si dokonca šňupol jednu lajnu.

"Pre šťastie," objasnil a vdýchol posledné zbytky bieleho prášku. Potom si pripravil druhú dávku.

"Druhú?" nechápal som.

"Jasné. Do druhej nohy," usmial sa a vrhol na mňa sklený pohľad. Nebránil som mu. Možno je to tak lepšie. Iba som pokrútil hlavou a štažka sa dotackal do kuchyne. V hlave mi treštilo a tak som sa snažil vyhrabať nejaký ľad. Nechcel som ani pomyslieť na to, ako sa budem cítiť ráno. Je jasné, že dobré pocity to nebudú a tak som sa mohol v relatívnom pokoji oddávať myšlienkam, že ako zlé to vlastne bude. Námatkovo som otvoril jednu z poličiek. Ktovie prečo som si myslel, že tam ten ľad bude. Ale nebol. Boli tam len taniere a sklenené misky.

"Hej," ozval sa mi za chrbtom Elenin hlas. Vystrašene som vyskočil a obrátil sa.

"Prečo netancuješ?" spýtala sa. Sťažka som sa na ňu zadíval. Bolo na nej niečo príťažlivého. Nebola síce plagátová kráska, aké by ste mohli vidieť na obálkach módnych žurnálov, ale mala v sebe iskru. Bola osobite krásna. A to sa mi páčilo.

"Hľadám nejaký ľad," zamrmlal som. "Tá bolesť ma zabíja..."

Nič na to nepovedala. Začal som uvažovať, či som náhodou nepovedal niečo nemiestne. Nepredpokladal som to, ale človek takú vec ťažko odhadne. Hlavne ak je ožratý, ako besná doga. Nech je ako chce... snažil som sa to uviesť na pravú mieru.

"Skvelá párty," pochválil som. Pristúpila ku mne.

"Prečo sa mi vyhýbaš?" spýtala sa. Do nosa mi udrela prenikavá vôňa jej parfému. Preglgol som.

"Éééh?" spýtal som sa a pravý kútik úst vystrčil v nepresvedčivej grimase.

"Nepáčim sa ti?"

"Éééh?"

Konverzácia viazla. Jej blízkosť ma opantávala a ja som nedokázal logicky myslieť. Keď sa k tomu pridal alkohol... No, žiadna sláva.

"Isteže áno," vychrlil som napokon. Zatiahla ma do kúta a pritlačila sa na mňa.

"Dotkni sa ma," rozkázala. Vystrel som pred seba trasúcu sa ruku. Ona ju jemne uchopila a viedla na dôkladnú okružnú jazdu po jej poprsí.

"E-elena," koktal som. "Ja... ja si myslím, že toto by sme nemali... Si Pomarančova baba... a on je môj kamoš... toto nie je..."

Vetu som stihnúť nedokončil pretože sa na mňa prisala svojimi plnými perami. Strčila mi jazyk do úst.

K u r v a, vzmuž sa! okrikoval som sa v duchu. Predsa sa nenecháš zvábiť animálnou túžbou! Si predsa chlap. Alebo nie?

Jej jazyk bol jemný... Vedela to s ní
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama